Na upútanie pozornosti je niekedy potrebné zemetrasenie nasledované tsunami sprevádzané roztavením jadrového reaktoru. Nepravdepodobné udalosti svet nielen udivujú, ale odhaľujú mu, čo je skazené.
Po zemetrasení však japonská dilema zostáva rovnaká: ako prestavať a prispôsobiť ekonomiku, ktorej úspech bol postavený na lacnej rope (menej ako 20 USD) pred 40 rokmi na súčasné pomery, kedy cena ropy presahuje 100 USD za barel?
O sile sendaiského tsunami sa toho popísalo už veľa. Vygenerovalo okolo 476 megaton energie, pričom pre porovnanie – najväčšia explózia vodíkovej bomby, ruská Cár-bomba, dosiahla 50 megaton TNT. Toto náhle spustošenie je však len skromnou katastrofou v porovnaní s pomaly sa blížiacim ropným prekliatím.
Dnes je Japonsko tretím najväčším importérom ropy, čerpá z nej takmer 50 % všetkej primárnej energie. Táto extrémna závislosť vysvetľuje, prečo tak rafinovaný a šikovný národ vybudoval na ohnivom kruhu 55 jadrových zariadení – počas ropných šokov v 70. rokoch. Investícia taktiež objasňuje obrovské zadlženie krajiny.
Závislosť Japonska na rope a jadre však svetu ukázala, čo sa väčšine obyčajným ľuďom neukazuje: sociálne hranice rastúcej energetickej spotreby. Viac v článku Andrewa Nikiforuka.
