Interpretácia v rovine verejného záujmu – že zákony boli schválené kvôli zlyhaniam trhu, je jednoznačne prevládajúcim pohľadom medzi ekonómami. Napriek tomu však existujú dôvody byť voči týmto pohľadom skeptický. Prípadová štúdia tvrdí, že farmári boli hlavnou záujmovou skupinou stojacou za antimonopolnou legislatívou v Missouri. Existujú dôkazy, že farmári vnímali veľkokapacitných producentov ako konkurenčnú hrozbu a dožadovali sa antimonopolných zákonov ktoré by ich pred konkurenciou chránili.
Antimonopolné zákony majú svojich zástancov i odporcov. Niektorí argumentujú ochranou spotrebiteľa a zneužívaním monopolného postavenia firmy, tí druhí sú a priori proti takémuto zákonodarstvu ako jednej z foriem zásahov do trhových mechanizmov, ktoré by mali fungovať v čo najslobodnejších podmienkach.
Jedným z prvých, ktorí sa zaoberali problémom, prečo USA zaviedli politiku kontrolujúcu hospodársku súťaž, bol George Stigler (The Origin of the Sherman Act, 1985). Porovnával agrárna hypotézu – že republikáni zaviedli tento zákon, aby predišli snahám poľnohospodárov o cenovú kontrolu s hypotézou, že malé podniky sa dožadovali ochrany pred ich väčšími, efektívnejšími konkurentmi. Našiel však len nepatrnú, ak vôbec nejakú empirickú podporu pre obe z hypotéz.
Interpretácia v zmysle verejného záujmu – že zákon bol schválený kvôli zlyhaniam trhu, je jednoznačne prevládajúcim pohľadom medzi ekonómami. Napriek tomu však existujú dôvody byť voči týmto pohľadom skeptický.
DiLorenzo (1985) taktiež skúmal pôvod Shermanovho zákona a podáva dôkazy, že priemysel, obviňovaný z monopolizovania koncom 80. rokov 19. storočia v skutočnosti znižoval ceny a zvyšoval výstup rýchlejšie ako zvyšok ekonomiky. Vo svojej štúdii sa zaoberá procesmi, ktoré stáli za vznikom antimonopolnej legislatívy a podáva dôkaz, že týchto zákonov sa dožadovali farmárske skupiny, ktoré chceli ochranu pred konkurenciou.
Politické podnety pre isté druhy antimonopolných zákonov pochádzali z farmárskych lobistických skupín, prevažne zo stredozápadných poľnohospodárskych štátov ako Missouri. Vidiecki chovatelia dobytka a mäsiari boli obzvlášť dychtiví po zákonoch, ktoré by ich bránili pred konkurenciou v podobe novovzniknutých centralizovaných mäsospracujúcich závodov v Chicagu. Vývoj cien a výstupu v týchto odvetviach nepodporuje dohady, že by trpeli monopolom – v prípade, že pod monopolom rozumieme situáciu, kedy má daný obor tendenciu znižovať výstup a zvyšovať ceny. Tieto odvetvia boli krajne konkurenčné kvôli relatívne nízkym nákladom na vstup a rýchlym technologickým pokrokom v mrazení.
Po viac ako storočie sa antimonopolné zákony rutinne používali ako nástroj na obviňovanie konkurencie zo znižovania cien, procesov inovácie a expanzie. Neexistovalo žiadne obdobie, ktoré by bolo sužované kartelizáciou.
Viac na mises.org/journals/rae/pdf/r62_3.pdf
